Indigo 10.

Jamesova nikdy nepoužitá kancelária v „pobočke“ Spoločenstva bola chladná, zaprášená a taká veľká a nepríjemne prázdna, že hlas Indigo sa odrážal od sivých stien a vytváral strašidelnú ozvenu. Práve teraz však jej pochmúrny vzhľad nehral žiadnu rolu. Indigo len potrebovala prázdnu miestnosť na vypočúvanie istého chudáka, ktorý mal tú istú úlohu ako Edgar Collonel, avšak nie pre Helen, ale pre Jamesa. Jeho meno Indigo nevedela, zdrapla si ho za golier pri jeho zapratanom stole pred očami všetkých ich kolegov a vtiahla ho do tejto diery aby z neho vymlátila všetko, čo vedel o jej prefíkanom bratovi.

„Aké výskumy si pre Jamesa robil?“ vyštekla nasrdene a strelila mu päsť do hrude. 

Chalan pred ňou sa zatackal a ticho zamrmlal: „Kadejaké.“ To Indigo ešte viac nahnevalo a udrela ho do pleca tak silno, že spadol na zem. Následne ho vytiahla na nohy a podržala si ho pred tvárou. Bol taký nízky že vrch jeho nagélovaných vlasov jej siahal ledva po biely nos.

 Zodvihol zrak. „Neviem, o kom chceš vedieť, Indigo,“ pokrčil plecami ľahostajne, akoby sa len hrali. Nevnímal nekonečnú zlobu v jej očiach a rýchly nahnevaný dych. Len si obhajoval svoju prácu. Verný Jamesov človek. 

„Saul Werter,“ precedila Indigo skrz zaťaté zuby a skrčila obočie.

 „O ňom nič neviem,“ odvetil chalan pokojne. Indigo sa zhlboka nadýchla a z celej sily odstrčila nevinného chalana k náprotivnej stene tak silno, až to zadunelo a zo stropu sa znieslo zopár zaprášených pavučín. „Fajn,“ povedala nakoniec pozerajúc na neho, ako sa hrabe zo zeme a oprašuje si svoju lacnú košeľu s fľakom od kávy na hrudi. „Tak mi zistíš všetko čo robil za posledného pol roka. Chcem vedieť v ktorých krajinách bol, s akými ľuďmi z iných spoločností sa stretol, aké smeti sa o neho obtreli, všetko!“ 

Chalan nebadateľne prikývol a Indigo si jemne vydýchla. Nebola to žiadna úľava, len chvíľkový odpočinok od neskutočného stresu a nervov. Jeden z dôvodov prečo doslova utiekla do Ruska bol jej brat, ktorý by jej nikdy neodpustil, že zradila rodinu a pridala sa k najväčšej konkurencií. A teraz, podľa Edgarových informácií, bol Saul pravdepodobne niekde nablízku a miesto Hell hľadal hlavne ju, pripravený ju úplne zničiť. Potrebovala o ňom zistiť všetko, najlepšie veci, ktorými by ho mohla vydierať, ale aj veci o tom, ako sa vlastne k vyšetrovaniu Heleninho prípadu dostal. A to nedokázala sama. Nie, ak sa nesmela prezradiť. Verila, že James a Oliver si svoje informácie strážia pridobre na to, aby sa k nim Saul dostal, ale vedela aj to, že Saul má rozum možno ešte lepší ako ona. Je to len otázka času kedy sa k nej dopracuje. 

„Potrebujem čo najviac informácií už dnes večer,“ dodala chladne a bez jediného mizerného ďakujem sa otočila na päte a vypochodovala z miestnosti priamo do vykúrených kancelárií jej kolegov. Každý jeden stôl bol plný nezmyselných čmáraníc a máp s vyznačenými červenými bodkami. S nezáujmom odvrátila zrak od každého človeka, ktorý ju prevŕtal nesúhlasným pohľadom a nezávisle, akoby práve nikoho nezmlátila, kráčala k dverám.  

James vtrhol do kancelárií práve vtedy, keď už bola Indigo takmer pri východe a skôr, než si ho stihla všimnúť ju schmatol za ruku a pritlačil ju k najbližšej stene. 

„Čo si myslíš, že robíš?!“ zrúkol na ňu a teraz aj tí, ktorí sa o nich predtým nezaujímali zodvihli zrak od svojej práce. 

„To ťa nemusí trápiť,“ odvrkla Indigo naštvane a podvrtla mu nohu tak šikovne, že sa zatackal a uvoľnil stisk, ktorým ju držal v šachu. James ju však zasa veľmi rýchlo chytil a zatlačil k stene ešte tvrdšie. Bola si istá, že to pár hodín bude mať chrbát samú modrinu. Absolútne ju však nezaujímalo, či ju bude niečo bolieť, chcela sa len dostať od neho čo najďalej. Najlepšie hneď. 

„Kurva, že ma to musí trápiť!“ protestoval James a v očiach mal výraz pomätenca, ktorému narušili dennú rutinu. „Myslíš si, že keď naverbuješ celú moju spoločnosť na hľadanie nepodstatného Saula, tak to nejako pomôže pri skutočne dôležitých veciach?“ 

„Nepodstatného?“ zasmiala sa Indigo šialene. „Ty si neuvedomuješ o čo tu ide, že nie?“ 

„Mám pocit, že som jediný, ktorý to tu celé chápe,“ zrušil ju. Hlas sa mu stále triasol od hnevu. Indigo ušla z jeho domu krátko na to, čo zistila, že jej brat je jej na stope. Nemal príležitosť jej povedať, aby sa pokúsila upokojiť a nepanikáriť. Zmizla cez terasu skôr, než stihol vyraziť zamknuté dvere a ostala po nej len vôňa a studený vietor prenikajúci cez dokorán otvorené dvere na terasu. 

„Takže ja som tak celkom nepochopila, že mi ide minimálne o život, hm?“ odfrkla si Indigo. 

Znovu sa ho pokúsila paralyzovať, ale tentoraz bol pripravený. Schmatol obe jej ruky a zatiahol ju k dverám.

 „Starajte sa o svoju prácu!“ rozkázal svojim zamestnancom hlasno a spolu s Indigo opustil priestory Spoločenstva.

„To je už druhý raz, čo sa ma pokúšaš uniesť,“ zavrčala Indigo podráždene keď už sedeli  v jeho nablýskanom aute a hnali sa pomedzi ostatné autá na ceste. 

„Nesnažím sa ťa uniesť, ale upokojiť,“ odvrkol James, ani na ňu nepozrel. „A okrem iného, ideme k tebe, nie ku mne.“  

Indigo len zlostne pokrútila hlavou. Nemala náladu sa s ním hádať. Aj tak by nikto nevyhral. 

V tichosti sedela na mieste spolujazdca a pozerala sa na žijúce mesto okolo nej. Na spojných ľudí, ktorých trápila len treskúca zima a nedostatok financií na vianočné darčeky. Z každej lampy viseli svietiace potvory a každá budova bola gýčovo ozdobená a hýrila farbami, ako sa na Rusko patrí. Keď tak nad tým Indigo rozmýšľala, Moskva bola strašne podivné a nesympatické mesto. 

„Budem musieť vypadnúť,“ zamrmlala skôr pre seba ako pre Jamesa, ale on ju aj tak počul. 

„Tak to ťa budem musieť zabiť,“ odvetil potichu späť. A ani jeden z nich vtedy nevedel, akú pravdu vyslovil.

Jediné šťastie bolo, že Maria bola v práci keď James  zlostne zabuchol dvere na jej byte. Indigo si nechcela predstavovať to obtiažne vysvetľovanie jej životného príbehu a detailov, ktoré predtým zamlčala. Ako napríklad, že má výcvik podobný vojenskému. Alebo rodičov podvodníkov. Brata vraha. A bývalého priateľa vlamača. Komplikované vysvetľovanie by to bolo. 

Indigo zo seba zhodila kabát so šálom a vyzula si vysoké čižmy. James ju nasledoval a usadil sa na gauči, akoby bol doma. 

„Tvoja kamoška sa očividne má dobre,“ poznamenal keď si všimol dizajnérske zariadenie a pár fliaš pravého šampanského, ktoré sa chladili v snehu na parapete. 

Indigo mávla rukou. Nemala čas rozoberať Mariin rozbehnutý biznis. Dúfala len, že sa vráti domov až keď bude James bezpečne preč. „Vysyp, čo odo mňa chceš,“ vyzvala ho narovinu. Nervózne sa prechádzala po príjemne vykúrenej izbe a snažila sa na neho nepozerať. James si poklepkával prstami po stehnách a švihal pohľadom z jednej strany na druhú v smere, akom Indigo križovala izbu. 

„Nestresuj sa,“ požiadal ju krátko. „Proste Saula vypusti z hlavy a sústreď sa.“ 

Indigo vyprskla do šialeného smiechu a prešpikovala ho nasrdeným pohľadom. 

„Na čo sa mám sústrediť?“ 

„Na Helen. A na to, že som veľmi šikovný,“ pousmial sa protivne. „Toľko chýba k tomu, aby som objavil jej hlavný úkryt,“ vyhlásil víťazoslávne a ukázal prstami malú trošku. 

„Tak tú trošku úplne znič, a potom môžeme diskutovať.“ Indigo si z chladničky vybrala fľašku vody a celú ju vypila na pár hltov. Čo bola chyba, lebo bola priveľmi studená a nachvíľu jej bolo zle. James sa rýchlo postavil. 

„Do zajtra to mám hotové. Radšej sa zbaľ.“ 

„Tak rýchlo?“ uškrnula sa Indigo. „To by si ma prekvapil.“ Jeho druhú vetu odignorovala, u Marie sa nikdy celkom nevybalila. Mohla zmiznúť kedy sa jej zachcelo.

 „Prekvapiť Rhonu Werterovú je môj životný sen,“ usmial sa James žiarivo a začal si zasa obliekať svoj kabát. 

„Tak ti prajem veľa šťastia,“ venovala mu malý biely úsmev. 

Plne oblečený už James vychádzal z bytu, keď sa k nej zasa otočil. „Saul je nie v Moskve. A kým príde, budeš už ty dávno preč.“ 

A skôr, než sa ho stihla spýtať ako to môže vedieť ,zabuchol dvere a zmizol na preplnenej ulici.

(obrázok mačiek, lebo sa mi nechce hľadať)

Na tomto shite mám najradšej to, že za 10 častí sa stali dve veci. 

Pani spisovateľka...