Viem, že môj pseudonym je Black a biela sa k nemu veľmi nehodí. No Zoe sa narodila v noci z dvadsiateho šiesteho na dvadsiateho siedmeho kedysi dávno pred vyše rokom a odvtedy si prešla mnohými zmenami. Nikdy nedopísala motýle (teraz je jej to ľúto a možno bude v nich pokračovať), okopírovala nápad na skrachovanú love story z telky a písala o hlúpom dievčati a dokonalo vyzerajúcom chalanovi s moslimským menom. Mala svoje výstupy aj pády a ja som ju občas nenávidela a občas jej ďakovala, že tu je pre mňa a píše keď to ja nedokážem. Je tou osobou, ktorú som vždy odsudzovala. Smutnou a so zlomeným srdcom. Na malý moment, pár dní som ju nechala za sebou. A viete čo? Chýbala mi. Tá bezduchá beštia. Vždy v rukách držala tú jedinú vec kvôli ktorej som bola ochotná prežívať ďalej. Nádej. A spomienky. Na časy keď som sa nevedela otočiť okolo vlastnej osi na päť centimetrovom opätku a mala čerstvo zostrihané vlasy. Spomienky a víze, polopravdy a úplné výmysly. Tá zradkyňa si to všetko zobrala zo sebou a hoci som dlho chcela aby sa tak stalo, aby som bola voľná, predsa mi chýbala. A teraz je akosi späť. Píše. No predovšetkým spomína. A vymýšľa si. Čo už s ňou.
Bol to asi máj keď som napísala, že spomienky sú to jediné pre čo sa oplatí žiť. Spomienky na starých priateľov, na nových priateľov, na miesta, na udalosti, na trapasy a na splnené sny. To bolo mesiac pred Chorvátskom. Pred najlepšími dňami aké som kedy zažila. Bol to krátky sneak peek do života, ktorý chcem viesť. A teraz, s tými úlomkami (doslova len úlomkami, bola som triezva dva dni z desiatich) ktoré mi z môjho dokonalého týždňa ostali sa mi naozaj neoplatí nikam odchádzať. Dni sú dobré, zlé a občas ešte horšie. A blíži sa november a je viem, že bude katastrofálny. Ale v januári uvidím Imagine. Vo februári si splním sen a pôjdeme do Prahy na Hurts. A čo bude potom? Len spomienky? Nie. Budú ďalšie veci a ja znovu zlátam zopár príbehov, ktoré sa mi spočiatku nebudú páčiť no potom ich budem milovať dovtedy, kým zasa nebudem písať inak. Budem ich čítať stále dookola, hľadať útržky myšlienok a opisy miest, na ktorých som nikdy nebola. A možno budem dokonca šťastná.
