Accidere ex una scintilla incendia passim: januára 2017

Ellinor

Vyzerala ako obraz. Scenéria, ktorá tam nepatrila. Stratené umelecké dielo pomaľované prírodou samotnou. Keby neboli opití, videli by to. Výnimočnosť, krásu, strúhali by poklony. Takto len videli dievča, čo nedávalo zmysel. Bola ako mokrá cesta za slnečného dňa. Pozostatok dažďa, ktorý dávno odišiel. V padajúcich kvapkách očakávaná, pri slnečnom svite tak strašne neprirodzená. Bola spomienkou na tmu pri východe slnka. Bola tým posledným kúskom indiga čo ostal, keď sa svet prebudil do nového zúfalého rána. Bola prvou zapálenou hviezdou a posledným vyhasnutým snom.

Accidere ex una scintilla incendia passim

Stránky

utorok 3. januára 2017

Indigo II. (9.)