Some sort of something

Ľudia sú posadnutí začiatkami. Je to už raz tak. Dnes je úplne nový začiatok, v dátume svietia dve jednotky a ľudia si naivne myslia, že všetky problémy ktoré ešte včera mali môžu dnes zahodiť za hlavu. Možno môžu. A možno nie. Povedzme si narovinu, kto včera nemal problémy aspoň s rovnováhou alebo menším dráždením žalúdka? A dnes mi už je len zle, rovnováhu som chytila a ani si nepamätám kedy. Viem len, že mi bola ukrutná zima a stále je. Možno je veľmi romantické vyliezť na strechu gymnázia a pozorovať odtiaľ jednak hviezdy a jednak ohňostroje. Ale daň je telesná teplota. A keď je váš chalan ešte väčšia zmrzlina ako vy, no...chápete. No to som, ako vždy, odbočila.
Keď sme včera stáli na námestí a opierala som sa mu o plece, odpočítali sme sekundy a dlho som sa zadívala na všetky ohňostroje, ktoré zrazu vybuchli. A rozmýšľala som. Bola som pomerne dosť pripitá, takže sa vo mne nezaprel hlboký filozof. Napadlo ma...prečo si ľudia myslia, že keď osvietia celú oblohu, prinesie im to šťastie? Na myšlienku som však rýchlo zabudla, pretože ma znovu začal trápiť chlad.
Bol to však dokonalý večer. Taký ten na ktorý sa nezabúda. Verím, že tých pár ľudí, ktorí si otvárajú tento blog ho strávilo rovnako. Všetkým vám prajem najšťastnejší a najúspešnejší rok a prajem vám, aby sa vám darilo všetko na čo siahnete a splnilo všetko, po čom túžite. Sľubujem, že sa budem snažiť viac písať. Mala som trošku deficit času posledné mesiace, je mi to ľúto. Ellinor je moja veľká láska, zbožňujem ju. Verím, že aj vy.
Ešte raz vám prajem všetko dobré. Či už ste vypustili ohňostroj alebo len zapálili prskavku. Šťastie predsa nie je o svetle.
Vaša Zoe