Indigo 15.

Stromy v hustom lese siahali zdanlivo až do neba.  Vyzerali ako obrovské mrakodrapy, ktoré sa snažili oblapiť svojimi konármi celý svet. Indigo na ne nedôverčivo zazerala popritom ako sa nenápadne kĺzala skrz tiene. Nevedela, či náhodou na jednej z borovíc nesedí nepriateľ pripravený vystreliť. Jej zbraň ju ťažila za opaskom, chladila je už beztak ľadové stehno. Bola v pokušení ju vytiahnuť, cítila by sa tak bezpečnejšie, ale bolo lepšie keď ju mala bezpečne schovanú. Miesto nej zvierala v dlani len nôž, pripravená ním trafiť prvý objekt, ktorý jej príde pod ruku. Kráčali lesom už hodnú chvíľu, sneh im vŕzgal pod nohami a Indigo už dávno očervenel od zimy nos. Bez slova však šla ďalej, poháňaná neskutočnou túžbou konečne dokončiť vec, ktorú začala už tak dávno. Tento deň všetko zmení, vedela to.

Jamesa v tieňoch lesa nebolo skoro vôbec vidieť. Šiel potichu ako mačka, držal sa v najväčšej tme a ukázal sa Indigo len vtedy, keď už bola ďaleko za ním a potrebovala ukázať cestu. Na rozdiel od nej, netešil sa na to, čo nájdu v cieli. Bál sa. Strach mu prenikol až do špiku kosti, ešte hlbšie než zima. Napriek tomu napredoval sebavedomo a samoľúbo. Pretože on jediný mohol dokázať to, čo sa chystali urobiť. James bol veľmi sebavedomý. Myslel si, že na svete niet lepšieho vlamača ako je on. V ten moment v temnom lese mal možno aj pravdu, pretože svet sa zmrštil na malú zasneženú plochu. A keďže v tom ich pomyselnom svete boli vtedy len štyria ľudia, James mal dobré vyhliadky na to, aby bol skutočne najlepší.

„Werterová?“ ozval sa James čo najtichšie, keď sa už blížili k cieľu. 

„Hm?“ odvetila potichu s nezáujmom. Keď si všimla, že zastal, ukryla sa za najhrubšiu borovicu poruke a čakala, čo jej povie. 

„Zabudol som sa ťa opýtať,“ začal. „Čo by si robila, keby si stála zoči-voči Saulovi?“ 

Indigo sa na chvíľku zamyslela, zarazená jeho otázkou. Naozaj, čo by urobila keby ju Saul našiel? Po všetkých tých zradách, odchodoch, útekoch a finálnemu zmiznutiu? 

„Urobila by som len to, čo by bolo potrebné,“ odpovedala nakoniec vyhýbavo a James sa na ňu dlho zamyslene pozeral. 

„A keby ti šlo o život?“ opýtal sa nakoniec. Indigo netušila, prečo ho tak chorobne zaujíma jej postoj k bratovi s ktorým osem a pol mesiaca zdieľala jednu maternicu a nasledujúcich sedemnásť rokov domov. 

„Nemyslím, že Saul by ma bol schopný zabiť za to, že som zradila rodinu,“ povedala. Trošku neisto, no predsa. Sama nevedela, čoho je jej brat schopný. 

„A prečo nie?“ 

„Je to moje dvojča, James. Dvojčatá sú k sebe pripútané na celý život. Aj keď sa vôbec nepodobáme a aj keď ideme teraz proti sebe. To puto tam je. Zabiť jedného je ako zabiť samého seba. Myslím, že aj keby teraz stál v Heleninom úkryte a čakal na mňa, nevystrelil by.“ 

„Na teba,“ zašomral James. Možno sa jej to zdalo, ale jeho telom ako by prešiel záchvev strachu. 

„Prosím?“ opýtala sa Indigo mierne. James vyzeral zrazu akosi...zraniteľne. A to sa ešte nikdy nestalo. 

„Pozri, Werterová. Klamal som ti,“ vydýchol, oprel si hlavu o strom a skĺzol po kmeni do snehu. Indigo prižmúrila oči so šošovkami a chladne na neho zazrela. „Keď sme u Edgara v byte našli záznamy o ľuďoch, ktorí šli Hell po krku, nebolo pre mňa prekvapením, že Saul je jej na stope. Kontaktoval ma hneď ako si v lete zmizla z povrchu zemského. Vieš, že nie som zbabelec, ale na druhej strane ani hlupák, preto som sa nesnažil vzdorovať Sídlu a vyklopil som mu, že si šla hľadať Helen a čoskoro sa vrátiš. Myslel som, a za to mi prepáč, že to nechá tak, pretože, povedzme si úprimne, pre svoju rodinu si nemala žiadnu reálnu cenu. Si len priemerne talentované dievča poháňané ambíciou, že raz dobyješ celý svet. A na takých veciach vôbec nezáleží. Lenže, mýlil som sa. Saul sa sám vybral do Ruska pod zámienkou, že ide hľadať Hell, ale pritom šiel celý čas po tebe. Myslím, že mu nakoniec napadlo, že by mohol nájsť Hell a potom teba. Veď to by bol dvojitý úspech, nie?“ 

Indigo pomaly začínala chápať, prečo Jamesa od začiatku tak pekelne neznášala. Namyslený samoľúbi egoista. To bol James. Nie ten zidealizovaný krásavec, ktorý sa o ňu zaujímal natoľko, aby jej ponúkol prácu. 

„Sme takmer tu. Keďže mám oveľa lepšie zdroje, schopnosti a skúsenosti, viem na sto percent, že tu sa Hell zdržuje. Bez urážky, tvoje pátranie zabralo toľko času, že Saul si tu už zrejme vybudoval vlastnú kolóniu. Saul Dobyvateľ, možno?“ uškrnul sa na vlastnom vtipe, no keď videl, ako sa Indigo tvári, okamžite pokračoval ďalej. 

„Ale mám ťa rád, Werterová. Preto som to nechal na teba a nemontoval sa do tvojej roboty. Dokonca som celých päť mesiacov ostal v úzadí a nerušil ťa hoci jediné, čo som chcel bolo vidieť ťa, počuť ťa cmukať a príležitostne ťa pretiahnuť. Som ja ale dobrák, čo?“ A aby ešte viac potvrdil, že jeho charakter je prežratý zlom a špinavosťou, uškrnul sa. Pohŕdavo. Lebo Nasir James Doyle bol samoľúby zradca. „Saul je určite tu, pripravený zabiť buď mňa alebo teba. Alebo oboch. Zomrieme spolu Werterová, čo ty na to?“ 

Indigo nenachádzala slová. Po dlhej chvíli ticha, kedy oblápala nôž v dlani až jej zbeleli prsty vysúkala zo seba len trápne: „Ale veď ty si ma miloval.“

 A James na okamih zamrzol. Nie od zimy, ktorá panovala všade navôkol ale z toho, že jej slová v sebe na rozdiel od tých jeho nemali ani štipku klamstva. 

„Moja jediná slabina, áno,“ pritakal a postavil sa z chladnej zeme. „Miloval tak veľmi, že som ťa nechal úplne zničiť tento projekt. Miloval tak veľmi, že som sa snažil pochopiť vzťahy v rodine aby som vedel, čo mám očakávať od tvojho a Saulovho stretnutia. Napriek tomu, že si strašne priemerná, Werterová, si aj plne iná ako zvyšok. Najskôr som to nechápal, ale zrejme to bude láska. Čo už s tým,“ povzdychol si. „Pravda je taká, že človek, ktorý miluje seba samého tak veľmi ako ja milujem seba nemôže nikoho milovať tak veľmi ako seba. Neviem, či to dáva zmysel alebo nie, ale skrátka...ak Saul bude mieriť, postrčím ťa pre seba ako štít a nebude mi to ľúto. Chápeš?“ 

„Chápem jedine to, že si neuveriteľný zbabelec, egoista a jediné čo máš je ten tvoj talent zakrádať sa. Máš rodinu, James?“ zaútočila Indigo len čo sa otriasla z toho, že James je vlastne taký klamár za akého ho vždy považovala. „Nemáš. Máš niekoho, kto by ťa mal skutočne rád? Nemáš. Máš peniaze, to ti musím nechať, ale vo svete ako je tento  peniaze len nevyhnutný doplnok, nie niečo dôležité. Nemáš priezvisko, pôvod a ani ktovieakú dôveru. Čo z toho, že máš svoj talent, keď si uviazol v podrbanom Rusku, na mieste z ktorého nevedie veľmi istá cesta von?“  

Indigo bola vo vnútri rozlámaná na franforce. Jej ťažko pospájané črepiny sa rozpadli znovu. Ale keďže to nebolo nič nové, snažila sa reagovať tak, ako ju to sám James učil. Nezlomne a sebavedomo. S vierou, že na svete neexistuje nikto lepší, ako ona sama. 

„Ten talent ma dostane von. Ak by sme aj náhodou obaja prežili, čo dostane von teba? Ak nerátam mňa, samozrejme.“ James sa frajersky oprel o strom. Akoby mali more času. 

„Zvládnem to sama,“ odvrkla Indigo. 

„Iste. Ty vždy všetko,“ pohŕdavo sa zasmial. 

„Problém je v tom, James, že mojou slabinou si nikdy nebol ty. Mala som rada mnoho ľudí, preto dokonalo chápem problematiku náklonnosti, záležania a možno aj lásky. Láska nie je slabina. Láska je len vyplnenie času medzi nenávisťou a pomstou. Lenže ty si miloval len dvoch ľudí na celom svete a jedným z nich si ty sám, preto je tak ľahké na teba zaútočiť. Je to dobrý pocit, keď viem, že zničiť Nasira Doyla nezaberie až tak veľa námahy. Je to o tom pute. Ako dvojičky majú puto, tak aj ty máš puto ku mne. Nezabil by si ma.“ Indigo sa k nemu priblížila. Dýka v jej ruke sa zablysla a James sa akosi podvedome skrčil. Indigo ho chvatne podkopla a James sa zrútil na zem. Ani sa nestihol spamätať, keď dýku zapichla do jeho ľavého stehna. Zakričal od bolesti a zo stromov vzlietlo pár odvážnych čiernych vtákov. „

Ani by mi nenapadlo, že obaja vieme tak nádherne klamať,“ usmiala sa Indigo sladko.

 „Veď hovorím, že si sprostá,“ odvrkol James, ktorý si už silno zvieral nohu a snažil sa zastaviť krvácanie. 

„Na tvojom mieste by som si ešte rozmyslela, čo poviem, Doyle,“ zatiahla sladko. Pokojne sa prehrabávala v Jamesových vreckách a vytiahla kľúče od auta, mobil aj peňaženku s pravými aj falošnými dokladmi. Za opaskom mal zbraň, ktorú si tiež zobrala a pokračovala až kým nemala dvojnásobný arzenál zbraní a James nič len poranenú nohu a nechápavý výraz. Indigo odbehla hlbšie do lesa ukryť všetky Jamesove veci pod sneh. Dúfala, že ich ešte nájde. Jeho auto bude potrebovať, aby sa odtiaľto dostala.

„Takže, Doyle,“ pokračovala keď sa vrátila. „Klamal si mi. Veľmi a často. Neuveriteľne si ma ponižoval a zhadzoval ma. Zlomil si mi srdce. Opustil si ma. Zradil si ma. Využíval si ma. Čo sa robí s ľuďmi ako si ty?“ opýtala sa ho so záujmom. James sa ani nepohol. „Už som ti jemne ublížila. To však nestačí. Doteraz sme hrali celkom fér hru. Trošku hlúpo som si myslela, že mám navrch, ale ty si do toho skrátka musel ťahať Sídlo. Ktovie, či o tom Oliver vie?“ James na ňu nenávistne zazrel. Možno ju predsa len podcenil.

„Nevie, že?“ zasmiala sa zvonivo. „Teším sa, čo povie na to, že jeho obchodný partner bratríčkuje s konkurenciou. Veľmi sa jeho reakciu teším.“ 

Indigo si kľakla k jeho dochrámanému premrznutému telu. „Zdá sa, že možno nie som až taká priemerná. Som Werterová. Mohlo ťa to varovať,“ odfrkla si. Prvý raz v živote bola na svoje priezvisko pyšná. „

Werterová, nemysli si, že jedno bodnutie ma odstaví nadobro. Ak si ma doteraz nenávidela tak počkaj, čo príde.“ 

Indigo takmer ľahostajne hodila do neho nôž ako do terča a jeho ľavica ostala prišpendlená k stromu. 

„Čo si hovoril?“ zívla afektovane. 

„Že si strašná štetka. Milujem ťa Rhona, vieš o tom?“ 

„Chvalabohu, viem. Keby si ma nemiloval, možno by sme mohli byť priatelia. Ja som však počas toho osamoteného roka vytriezvela. Vďaka ti zaň. Som neporaziteľná,“ vyhlásila, a vytiahla z jeho ruky nôž. James zasa bolestne zakričal. Krv zafarbovala sneh v okolí stromu  načerveno.  

„Teraz idem nájsť Helen a poprípade Saula, keďže si nemohol držať hubu a nechať všetko na pokoji. Ak chceš, poď sa pozrieť ako vyhrám. Ak nie, zamrzni tu.“ 

Bola v pokušení poslať mu vzdušný bozk, ale neurobila to. Ako sa stavala na nohy, zapraskali jej kolená. Uhladila si bundu a pomaly, akoby skutočne mala celú večnosť sa pobrala dopredu. Zrejme je neuveriteľné, že sa dokázala tak rýchlo odosobniť od toho, čo všetko spolu s Jamesom prežili, ale on ju už raz zradil. Vždy bola pripravená vrátiť mu úder trojnásobne. Rhona možno nebola najmúdrejšia, ani najšikovnejšia, ale hoci nikdy nikoho nezabila, vedela zraniť a vedela sa pomstiť. A svet v akom žila nič iné nikdy nevyžadoval. Bola neporaziteľná. 

Toto mala byť pôvodne časť o ničom úplne inom. Ten rozhovor mal byť len o Rhoninej rodine, aby James chápal ich vzťah. Ale ja nie. Ja som zmenila v podstate celý príbeh. Potlesk prosím.

Ja viem, takto by to zrejme nikdy nebolo. Ale to je čaro príbehov. Môžu byť také zlé, ako im to dovolím. 

Zoe